Charakteristika
Rozmarín je vždyzelený, 10 - 15 cm vysoký poloker. Na jeho rozkonárených výhonkoch sedia protistojné, čiarkovité a kožovité celistvookrajové listy, na lícnej strane čepele tmavozelené, holé a lesklé, na rube bielo plstnaté. Bývajú až 35 mm dlhé a 3 mm široké. Kvety, ktoré vyrastajú v riedkych súkvetiach z pazúch listov, sú pyskovité, modrofialové, niekedy biele. Plodom sú štyri tvrdky. Celá rastlina vonia ako gáfor.
Výskyt
Druh pochádza zo Stredozemia. U nás sa iba pestuje. Rozmnožuje sa semenami alebo vegetatívne odrezkami, ktoré neskôr na jar veľmi dobre zakoreňujú priamo v pôde. Darí sa v záhradnej humusovej, mierne suchej pôde. Neznáša veľmi veľa slnka. Je citlivý na mráz, preto ho treba prezimovať vo svetlých miestnostiach pri teplote 5-10 °C.
Zber a úprava
Zberajú sa listy a nedrevnaté výhonky v období kvitnutia. Sušia sa v tieni alebo v umelých podmienkach pri teplote do 35 °C. Vysychajú pomaly. Po vysušení sa uchovávajú v tme v dobre uzatvorených nádobách, aby nezvlhli.
Liečivé vlastnosti
Vo farmácii a v ľudovom liečiteľstve sa používa ako prostriedok, ktorý zvyšuje prekrvenie a utišuje bolesti, najmä svalové, kĺbové a nervové, odstraňuje aj pocit chladu v končatinách, povzbudzuje nervovú činnosť a mierne zvyšuje krvný tlak, uľahčuje trávenie, je močopudný a potopudný, pri použití zvonka čistí pleť, odstraňuje ekzémy, hojí rany. Pri vnútornom užívaní vo väčších dávkach je jedovatý, môže poškodiť obličky. Taktiež nie je vhodný pre tehotné ženy.
Príprava
Zápar z jednej kávovej lyžičky rozdrobenej drogy na 1 pohár vody sa pije 1- až 2-krát denne. Môže sa použiť aj zvonka na natieranie a obklady. V malom množstve, asi 4 - 5 denne, sa môžu listy nalačno požúvať a prehltnúť, najmä pri nadmernej plynatosti alebo zníženom krvnom tlaku.
Zaujímavosť
V staroveku rozmarín pokladali za symbol lásky, manželstva, ale aj smrti a večnosti. Dodnes je obľúbenou ozdobou mládeneckých klobúčikov, svadobných kytíc a stolov.